Z praktickej skúsenosti vieme, že mnoho podnikateľov nevenuje dostatočnú pozornosť tomu, aby včas prihlásilo zamestnanca do Sociálnej poisťovne, resp. oneskorené prihlásenie bagatelizujú. V drvivej väčšine prípadov si zamestnávatelia či ich zamestnanci zodpovední za túto agendu neuvedomujú, že ak zamestnanca neprihlásia včas, hrozí im v prípade kontroly zo strany inšpektorátu práce zodpovednosť za tzv. nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré môže dramatickým spôsobom ovplyvniť ďalšie fungovanie spoločnosti.

Je tiež častým mýtom, o ktorom sú klienti presvedčení, že ak v čase vykonávania inšpekcie už zamestnanec prihlásený bol (hoci neskoro) a boli za neho aj riadne uhrádzané odvody, nejedná sa o nelegálne zamestnávanie. Opak je však pravdou. Kontrolu včasného prihlásenia môže inšpektorát práce vykonávať aj spätne, pričom pokutu môže uložiť až do 3 rokov, odkedy k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo, a to bez ohľadu na to, či prihlasovacia povinnosť už bola medzitým splnená.

Je bežnou praxou, že inšpektorát práce príde na kontrolu napr. 20. marca 2022 o 08:30, kedy priamo na pracovisku skontroluje osoby na ňom sa nachádzajúce (najmä či majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah a či boli prihlásené do Sociálnej poisťovne). Kontrola však zvyčajne pokračuje ďalej (aj niekoľko mesiacov) s tým, že inšpektorát si môže vyžiadať zoznam zamestnancov, resp. dokumenty a registračné listy k náhodne vybratým zamestnancom, ktoré skontroluje. Ak zistí, že kontrolovaný zamestnanec nastúpil do práce napr. 01.12.2021, ale bol prihlásený až napr. 20.12.2021, konštatuje nelegálne zamestnávanie, nakoľko nebola dodržaná lehota na jeho prihlásenie a to napriek tomu, že od 01.12.2021 boli zaňho riadne platené odvody.

Poďme sa teda pozrieť na to, kedy zamestnávateľ poruší zákaz nelegálneho zamestnávania.

  1. Ako je definované nelegálne zamestnávanie

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní:

Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu

  1. fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu
  2. fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

Prípad ad a), kedy osoba pracuje pre zamestnávateľa bez pracovnej zmluvy alebo dohody je zrejmým prípadom nelegálneho zamestnávania.

V b) ide o prípady, kedy zamestnávateľ síce uzatvoril pracovnú zmluvu/dohodu, avšak zamestnanca neskoro prihlásil do Sociálnej poisťovne.

Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení – § 213 ods. 1 písm. b), zamestnávateľ je povinný zamestnanca prihlásiť do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca  – inými slovami, predtým, ako vôbec začne vykonávať prácu.

Od momentu začatia výkonu práce teda beží v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní lehota 7 dní na „dodatočné“ prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne (je ale dôležité dodať, že Sociálna poisťovňa netoleruje takúto „dodatočnú“ lehotu na prihlásenie).

V praxi teda môžu nastať tieto prípady:

  • Ak zamestnávateľ v rámci „dodatočnej“ lehoty 7 dní zamestnanca prihlási a nepríde mu počas tejto lehoty kontrola z inšpektorátu práce, zamestnávateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
  • Ak zamestnávateľovi príde v rámci dodatočnej lehoty 7 dní kontrola z inšpektorátu práce a zamestnanec nebol v momente začatia kontroly prihlásený, zamestnávateľ sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania.
  • Ak zamestnávateľ nestihol ani dodatočnú lehotu 7 dní na prihlásenie zamestnanca, dopustil sa nelegálneho zamestnávania a môže byť postihnutý pokutou aj spätne až do troch rokov odo dňa, kedy povinnosť zákazu nelegálneho zamestnávania porušil.

Je dôležité si uvedomiť, že inšpektorátu práce ako dôkaz o nelegálnom zamestnávaní z dôvodu neskorého prihlásenia zamestnanca, na základe ktorého vie vystavať celý prípad, postačuje v podstate iba pracovná zmluva zamestnanca, záznam o dochádzke (z ktorého vyplýva, odkedy začal prácu vykonávať) a registračný list do Sociálnej poisťovne (resp. informácia zo Sociálnej poisťovne o dátume a čase prihlásenia).

  1. Dôsledky nelegálneho zamestnávania pre podnikateľa

Dôsledky, ktoré pri porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré podnikateľovi hrozia, sú závažné.

Pokuta

Zrejmým dôsledkom nelegálneho zamestnávania je uloženie pokuty. Klienti mnohokrát nevedia, že suma 2.000,- Eur je najnižšou možnou sumou, ktorú musí pri porušení zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce uložiť. Ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie viacerých osôb, minimálna pokuta je 5.000,- Eur. Pokuta môže dosiahnuť až sumu 200.000,- Eur.

Zákaz účasti na verejnom obstarávaní na dobu 3 rokov

Podľa § 32 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní: Verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto sa nedopustil sa v predchádzajúcich troch rokoch od vyhlásenia alebo preukázateľného začatia verejného obstarávania závažného porušenia povinností v oblasti ochrany životného prostredia, sociálneho práva alebo pracovného práva podľa osobitných predpisov (vrátane zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), za ktoré mu bola právoplatne uložená sankcia, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať

Nemožnosť získať štátnu pomoc

V aktuálnej dobe, kedy sú podnikateľom vyplácané, resp. sú im k dispozícii rôzne „koronadotácie“ (finančné príspevky či už z rozpočtu štátu, alebo z európskych zdrojov) a tiež od 01.03.2022 bude k dispozícii podpora v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit), môže byť táto „sankcia“, ktorá nevyplýva priamo zo zákona o nelegálnom zamestnávaní, ale z viacerých osobitných predpisov, pre niektorých podnikateľov likvidačná.

Podnikateľ, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, je totiž diskvalifikovaný z prijatia akejkoľvek takejto podpory.

Dodávame, že aktuálna právna úprava ani „nečaká“ na to, kedy bude podnikateľovi uložená právoplatným rozhodnutím pokuta za nelegálne zamestnávanie, postačuje „zistenie“ nelegálneho zamestnávania inšpektorátom práce – teda uzavretie Protokolu o výsledku inšpekcie práce.

Jedná sa napríklad o tieto predpisy:

  • Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti: 70 ods. 7: Podmienkou na poskytnutie príspevku podľa tohto zákona … je, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti opríspevok. Žiadateľ je povinný vrátiť úradu poskytnutý príspevok, ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa odseku 7.
  • Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: 8a ods. 4: Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ak neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu.
  • Zákon č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja: 17 ods. 3 písm. d): Žiadateľom o dotáciu nemôže byť ten, kto porušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
  • Zákon č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti: 11 ods. 4: Dotáciu nemožno poskytnúť žiadateľovi, ktorý porušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu.
  • Zákon č. 215/2021 Z.z. o podpore v čase skrátenej práce: 3 ods. 1: Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že podanie žiadosti o výplatu finančného príspevku napriek tomu, že spoločnosť nespĺňa podmienky na jeho výplatu (teda dopustila sa zákazu nelegálneho zamestnávania), môže byť trestným činom subvenčného podvodu, resp. poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (ak sa jedná o prostriedky z fondov EÚ), pričom trestne zodpovedným môže byť nielen spoločnosť, ale aj štatutárny orgán spoločnosti prípadne osoba, ktorá žiadosť o výplatu príspevku podpísala.

Nemožnosť zamestnať cudzinca resp. zrušenie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, odňate povolenia na zamestnanie, nevydanie tzv. modrej karty

  • 21b ods. 3 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti : Podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľský subjekt neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania;
  • 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti : Podmienkou na udelenie povolenia na zamestnanie je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie
  • 39 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar žiadosť o vydanie modrej karty zamietne ak zamestnávateľ, u ktorého má byť štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, porušil v predchádzajúcich piatich rokoch zákaz nelegálneho.

Zrušenie živnostenského oprávnenia pri opakovanom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania

Živnostenský úrad je o nelegálnom zamestnávaní informovaný priamo inšpektorám práce a konanie začína z vlastného podnetu.

  1. Pár poznámok k nelegálnemu zamestnávaniu cudzincov

Napriek tomu, že problematika nelegálneho zamestnávania cudzincov nebola primárne predmetom tohto článku, je dôležité podotknúť, že všetky vyššie uvedené riziká a aspekty sa uplatňujú aj pri porušení zákazu nelegálneho zamestnávania cudzincov.

Navyše, niektoré právne predpisy upravujú povinnosť zamestnávateľa, ktorý porušil práve povinnosť nelegálneho zamestnávania cudzinca, vrátiť poskytnuté príspevky a to za obdobie spätne až 12 mesiacov (viď napr. z. č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, z.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z.č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a pod.).

  1. Novela zákona o inšpekcii práce „zjednoznační“, kedy subjekt porušil zákaz nelegálneho zamestnávania

Problém existujúcej právnej úpravy je, že v momentálnej situácii sa za subjekt, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, považuje podnikateľ už v momente, kedy nelegálne zamestnávanie zistí inšpektorát práce a uzavrie Protokol o výsledku inšpekcie práce.

Avšak vzhľadom na to, že sa jedná o významnú, svojou povahou trestnú sankciu, z hľadiska právnych princípov trestania by sa na podnikateľa malo hľadieť ako na „nevinného“ až do momentu, kedy je právoplatne uznaný za zodpovedného za spáchanie tohto deliktu.

Z uvedeného dôvodu sa na základe pripravovanej novely zákona o inšpekcii práce, ktorá bola schválená v NRSR dňa 16.03.2022 bude viazať pozícia „porušovateľa zákazu nelegálneho zamestnávania“ na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie. Až týmto momentom sa na podnikateľa budú vzťahovať obmedzenia a sankcie uvedené v tomto článku. Novela má však platiť až od 01.01.2023, dovtedy je platný aktuálny, pre podnikateľa celkom neistý právny stav.

  1. Záver

Vzhľadom na sankcie a dôsledky, ktoré podnikateľom hrozia z nelegálneho zamestnávania, považujeme za nevyhnutné, aby podnikatelia – zamestnávatelia – venovali tejto problematike maximálnu pozornosť.

Najdôležitejšia je samozrejme prevencia, najmä aby:

  • zamestnanci HR oddelení ako aj zamestnanci zodpovední za prihlasovanie zamestnancov do Sociálnej poisťovne boli riadne preškolení o povinnostiach zamestnávateľa v oblasti zákazu nelegálneho zamestnávania a podrobne informovaní o dôsledkoch, ktoré pre zamestnávateľa môžu z neplnenia povinností vyplynúť; je možné odporučiť, aby boli výslovne tieto povinnosti uvedené ako pracovné povinnosti konkrétnych zamestnancov a ich neplnenie tak mohlo byť sankcionované napr. aj skončením pracovného pomeru;
  • nedochádzalo k nelegálnemu zamestnávaniu a k neskorému prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne; zároveň, ak k takémuto prípadu dôjde alebo takýto prípad hrozí, aby boli zamestnanci povinní informovať vedenie spoločnosti ešte predtým, ako k porušeniu resp. ku kontrole zo strane inšpektorátu prácu dôjde – vedenie spoločnosti tak získa čas poradiť sa (napr. s advokátom), či je možné vzniknuté riziko eliminovať;
  • boli u zamestnávateľa prijaté organizačné opatrenia, podľa ktorých musia byť osoby zodpovedné za prihlásenie zamestnancov do Sociálnej poisťovne zastupiteľné (inšpektorát práce nebude zaujímať, že osoba zodpovedná za prihlasovanie bola v danom čase dlhodobo PN).

Ak už ku kontrole zo strany inšpektorátu práce dôjde, je vhodné čo možno najskôr kontaktovať advokáta, ktorý bude na vaše práva, celý proces kontroly a jej výsledkov dohliadať, prípadne podá opravné prostriedky.

 Tento článok má iba všeobecný a informatívny charakter a závery, názory či odporúčania tu uvedené sa nemusia vzťahovať na konkrétnu situáciu. Článok nie je právnym poradenstvom ani ho nenahrádza. Pri riešení konkrétneho problému alebo konkrétnej situácie odporúčame vždy poradiť sa s advokátom.