This post is also available in: EN (EN)

Naši klienti sa nás často pýtajú, či zasielanie direct marketingovej e-mailovej komunikácie ich zákazníkom je „v súlade s GDPR“, poukazujúc na to, že recitál 47 GDPR považuje “priamy marketing” za tzv. oprávnený záujem prevádzkovateľa.

Otázka používania direct marketingovej komunikácie má však širší záber. Je potrebné si uvedomiť, že každá správa či pošta, ktorú fyzická osoba dostane, zasahuje do jej súkromia a dostávanie nevyžiadaných reklamných správ ňou môže byť považované za obťažujúce.

Právo na ochranu súkromia je “staršie” ako právo na ochranu osobných údajov. Právo na ochranu osobných údajov bolo vnímané ako „podkategória“ práva na ochranu súkromia, avšak časom (a množstvom údajov, ktoré je možné o jednotlivcovi zbierať, uchovávať a spracovávať s vývinom digitálnych technológií) sa vyprofilovalo ako samostatné základné právo jednotlivca, so samostatnou právnou úpravou a ochranou. To však neznamená, že na ochranu súkromia ako takého by sme mali kvôli ochrane osobných údajov zabudnúť.

Všeobecný zákaz šírenia reklamy bez súhlasu príjemcu

Výslovný zákaz šíriť reklamu elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu príjemcu vyplýva z nasledovných právnych predpisov:

  • zákon o reklame (z.č. 147/2001 Z.z. v platnom znení) – § 3 ods. 3: „Reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.“
  • zákon o elektronickom obchode (z.č. 22/2004 Z.z. v platnom znení) – § 4 ods. 6: „Poskytovateľ služieb nesmie doručovať informácie komerčnej komunikácie elektronickou poštou, ak si ich príjemca služby vopred nevyžiadal.“

Čo je dovolené

Každopádne je dovolené zasielať e-mailovú direct marketingovú komunikáciu zákazníkom, ktorí s tým vopred súhlasili, ak viete tento súhlas preukázať.

V roku 2011 bol prijatý zákon o elektronických komunikáciách, ktorý je slovenskou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (ďalej len „Smernica o súkromí“).

V § 62 ods. 2 tohto zákona sa uvádza: „Na účely priameho marketingu je dovolené (…)používanie (…) elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný. Udelený súhlas možno kedykoľvek odvolať“.

Podľa ods. 3 toho istého paragrafu: „Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb a v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom. Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. “

Súhlas príjemcu sa teda nevyžaduje vtedy, ak sú splnené všetky nasledovné podmienky súčasne:

  • ide o e-mailový priamy marketing vlastných a pritom podobných tovarov a služieb, ktoré si už príjemca zakúpil; a
  • kontaktné informácie (e-mailovú adresu) obchodník získal v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb; a
  • v čase, keď obchodník kontaktné údaje získal (teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy cez e-shop), mal príjemca možnosť jednoducho a bezplatne odmietnuť používanie kontaktných informácií na účel direct marketingu.

Z našich skúseností vyplýva, že klienti akoby prehliadali podmienku uvedenú v tretej odrážke vyššie a domnievajú sa, že postačí, ak zákazníkovi, ktorý si u nich tovar alebo službu kúpil, ponúknu v prvom mu zasielanom e-maile možnosť odhlásiť sa z odoberania noviniek. Takýto prístup nie je správny a už prvý takýto e-mail sa môže považovať za nevyžiadanú komunikáciu.

Dovolíme si poznamenať, že ak by obchodník zasielal e-mailovú marketingovú komunikáciu svojim existujúcim zákazníkom bez toho, aby rešpektoval požiadavky ustanovené v zákone o elektronických komunikáciách, uprel by, podľa nášho názoru, zákonom priznané právo dotknutej osoby odmietnuť zasielanie direct marketingovej komunikácie už pri získavaní jej osobných údajov. Nie je vylúčené, že táto skutočnosť by ho ako prevádzkovateľa diskvalifikovala z využitia „oprávneného záujmu“ na spracovávaní osobných údajov podľa GDPR pre účely direct marketingu.

Aké sú sankcie

Dozor nad dodržiavaním zákona o elektronickom obchode vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, dozor nad dodržiavaním zákona o reklame vykonávajú príslušné orgány verejnej správy na úseku jednotlivých tovarov (napr. Slovenská obchodná inšpekcia, Štátny ústav pre kontrolu liečiv a pod.). Ak orgán dozoru zistí porušenie zákona, šírenie reklamy zakáže, pričom môže uložiť aj povinnosť zverejnenia tohto rozhodnutia v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Popri tom je orgán dozoru za porušenie ustanovenia §3 ods. 3 zákona o reklame uložiť pokutu do 66 400 Eur.

 Dozor na úseku elektronických komunikácií vykonáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Za porušenie § 62 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách je Úrad oprávnený uložiť pokutu až do výšky 5 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.

Nie je tiež vylúčené, že za spracovávanie osobných údajov bez zákonného dôvodu (=neexistencia oprávneného záujmu, ktorý by prevažoval nad právami a slobodami dotknutých osôb) by hrozili prevádzkovateľovi aj sankcie podľa GDPR resp. zákona o ochrane osobných údajov (20 mil. EUR resp. 4% z celosvetového obratu skupiny).

Záverom pre úplnosť dodávame, že je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore so zákonom o elektronickom obchode.